reklama

Budúcnosť slovenských komunistov

Novodobá KSS: ako prišla, tak i odišla?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Po parlamentných voľbách 2002 sa v NRSR, tak povediac „z ničoho nič“, objavila Komunistická strana Slovenska. Išlo o stranu, o ktorej sa toho do tej doby príliš nevedelo. Už len jej názov ale hovoril za všetko. A tak sa aj do médii KSS následne dostávala prevažne iba skrz radikálne vyhlásenia svojich predstaviteľov, pripomínajúce časy dávno minulé. O samotnej strane – o jej vzniku a vývoji, štruktúre, členskej základni, financovaní, či zahraničných kontaktoch – však už verejnosť nemala žiadne informácie. Vo všeobecnosti tak bola KSS vnímaná len ako akási politická kuriozita. Preto ani jej volebný neúspech v júni tohto roku nikoho príliš nevzrušoval a zostal iba v tieni úspechov, či neúspechov iných politických subjektov. V dnešných dňoch už o KSS nepočuť takmer vôbec. Napriek tomu je však veľmi pravdepodobné, že s touto extrémnou stranou bude treba v budúcnosti ešte počítať.Na prvý pohľad určite nepôsobí takéto tvrdenie príliš triezvym dojmom. Veď stačí len vziať do úvahy zásadnú skutočnosť, že doteraz každá slovenská politická strana, ktorá prišla o svoje parlamentné zastúpenie – s výnimkou SNS – buď priamo zanikla, alebo sa stala marginálnou. Obzvlášť sa to týka strán ľavicových: SDĽ, SDA, SDSS, ZRS. Bolo by však chybou hádzať všetky tieto prípady do jedného vreca s KSS. Dôvodov je viacero. Súčasná Komunistická strana Slovenska vznikla 29. 8. 1992 (zlúčením dvoch odpadlíckych subjektov z SDĽ). Na tomto mieste by sa zrejme hodilo vyvrátiť jeden mýtus a síce zdôrazniť, že medzi súčasnou a pôvodnou (prednovembrovou) KSS nie je žiadna právna kontinuita. Jediným dedičom niekdajšej štátostrany sa totiž stala dnes už zaniknuvšia SDĽ. Subjekt, o ktorom je reč si akurát prisvojil jej názov, symboly a mierne upravenú ideológiu. Podstatné ale je, že táto „vzkriesená“ KSS prežívala až do septembra 2002, čiže celú jednu dekádu, v mimoparlamentnom prostredí. Za túto dobu jej vedenie – v duchu Marxových úvah o komunistickej strane, ako o strane masovej - usilovne budovalo organizačnú štruktúru a posilovalo členskú základňu. KSS sa tak stala jedinou relevantnou stranou, vybudovanou „zdola“. Až do tohtoročných volieb mali slovenskí komunisti stranícku organizáciu takmer v každom meste s viac ako 3000 obyvateľmi a počet jej registrovaných členov sa pohyboval okolo 15 000 (kvôli procesu preregistrácie, ktorý začal v polovice roku 2005 však nie sú k dispozícii presnejšie údaje a ani prípadne výkyvy po volebnom neúspechu). Vyšším počtom členov sa na Slovensku môže pochváliť už len HZDS, KDH a Smer. A práve tento „kapitál“ odlišuje KSS od ostatných strán, ktorým sa nepodarilo vo voľbách potvrdiť parlamentnú účasť. Jednou vetou povedané, slovenskí komunisti sú na prostredie mimoparlamentnej opozície organizačne i psychologicky pripravení. Ďalším dôvodom domnienky, že KSS ešte nepovedala posledné slovo, je samotné rozloženie síl na slovenskom politickom spektre. Po voľbách 2006 sa totiž Smer stal jediným relevantným subjektom v priestore od stredu doľava. A keďže sa navyše jedná o stranu vládnu, je veľmi pravdepodobné, že svoje pozície už bude dlhodobo skôr oslabovať, ako posilovať. Ľavicovo orientovaný volič, potenciálne nespokojný s vládou Róberta Fica, však dnes nemá žiadnu inú volebnú alternatívu. A práve na zaplnenie tohto vákua by mohla reálne ašpirovať KSS. Podmienkou je akurát jej čiastočná modernizácia. Verejné vystúpenia a stanoviská členov vedenia súčasnej KSS totiž boli a sú právom považované za dielo ľudí, ktorých myslenie sa zaseklo v roku 1989. Ak sa však KSS v dohľadnej dobe tohto rigidného ľpenia na minulosti zbaví - napr. po vzore českej KSČM - môže zaujať miesto „štandardnej“ extrémne ľavicovej strany. No a takýto druh strany je úplne typický nielen pre susednú Českú republiku, ale i pre Francúzsko, Taliansko, či Nemecko. Všade tam popri hlavnému sociálne-demokratickému prúdu má svoje miesto v parlamente i jeho ľavicovejšia alternatíva (vo Francúzsku nesie priamo názov „komunistická“. Rovnaké je to dokonca i v prípade Európskeho parlamentu (frakcia GUE/NGL. KSS sa teda po určitej inovácii môže razom stať ľavicovou alternatívou Ficovho Smeru, rovnako ako v Čechách už roky predstavuje KSČM stálu alternatívu ČSSD. Dnes, tri a trištvrte roka pred najbližšími parlamentnými voľbami tak má KSS veľmi významné predpoklady pre svoj comeback do parlamentu, t.j. do pozície relevantnej politickej strany. (KSS bola témou autorovej bakalárskej práce)

Vladimír Šnídl

Vladimír Šnídl

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veci verejné mi nie sú ľahostajné. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu